ZSSK CARGO ŤA POZÝVA
DO SVOJHO STÁNKU
PROFESIA DAYS
BRATISLAVA 2019
6. – 7. marec 2019 | INCHEBA EXPO BRATISLAVA Streda 9:00 – 19:30 | Štvrtok 9:00 – 17:00 STÁNOK č: B 336
a ponúka Ti za to stabilné pracovné miesto, pravidelnú mzdu,
jej nárast a množstvo ďalších benefitov
Deviatakovi Jakubovi Markovi z Trebišova sme splnili sen previesť sa na rušni.
Všetko to začalo ráno 11. 6. 2020 v Prešove, kde rušňovodič Jozef Róbert Šmigala privítal na zážitkovej jazde na dvojičke radu 131 železničného nadšenca Jakuba. Jazdu spolu s Jakubom a rušňovodičom absolvoval aj predseda predstavenstva a riaditeľ úseku služieb Roman Gono, ktorý bol svedkom pôžitku budúceho rušňovodiča. Rušňovodič na ceste z Prešova do Plavča trpezlivo odpovedal na Jakubove zvedavé otázky, ktorý chce byť železničiarom a od septembra bude študovať na elektrotechnickej priemyslovke v Košiciach. Po jazde plnej dojmov a radosti dostal pri rozlúčke knihu o elektrickom rušni 131. Je výborným signálom vidieť záujem novej generácie o železnicu.
Pri výbere povolania ma vo firme ZSSK CARGO ovplyvnila ponuka stabilného zamestnania. Na firemnej internetovej stránke som sa veľa dozvedel o možnosti prijatia nových zamestnancov a množstvo informácii som získal aj od kamarátov, ktorí vo firme už boli zamestnaní. Dnes som rád, že som sa takto rozhodol, lebo práca ma veľmi baví. Najviac ma upútali veľké mašiny, ich sila a úžasný výhľad z kabíny.
Dušan WOJTILLA
K povolaniu rušňovodiča ma viedol všeobecne kladný vzťah k doprave. Od detstva ma zaujímali veľké stroje, neskôr to bol záujem o elektrotechniku ako takú. Spojením týchto záujmov a ponuka byť rušňovodičom sa naplnili moje predstavy o zaujímavom povolaní. Informácie som mal aj od kamaráta, ktorý už pracoval ako rušňovodič. Ovplyvnili ma aj ľudia z môjho okolia, ktorí pracujú na železnici. Moja mama pracuje ako výpravkyňa, ujo bol rušňovodičom, takže prirodzene sa na mňa „lepil“ vzťah k železnici. Osobne ma láka riešenie rôznych situácii vlastnými rozhodnutiami a neustále vzdelávanie.
Jozef JENČA
Pri hľadaní povolania som mal podmienku, aby ma práca bavila. Ponuku, na ktorú som reagoval som našiel na internetovom portáli ZSSK CARGO. Počas štúdia na strednej škole som praxoval aj v rušňovom depe a práca sa mi zapáčila už vtedy. Dnes som rád, že mám stabilnú prácu.
Tomáš BELIČÁK
Mne sa výberom povolania splnil môj veľký sen. Na košickej dopravnej priemyslovke sme mali prezentáciu firmy ZSSK CARGO aj s ponukou voľných miest a tak som zareagoval. Asi aj preto, že k železnici som bol vedený od malička, keďže skoro celá moja rodina pracovala na železnici. Práca rušňovodiča ma veľmi baví.
Jaroslav HOLIGA
- K 1. aprílu bol počet rušňovodičov 868 a 61 sa v súčasnosti pripravuje na túto profesiu v kurze. Stále je rušňovodičov málo a chýbajú nám aj ľudia v ďalších prevádzkových profesiách. Aktuálny podstav rušňovodičov je 76.
- Rušňovodič podľa môjho názoru nie je len povolanie, ale aj poslanie. Je to štýl života, kde sa stále deje niečo nové. Ani jedna trať nikdy nie je rovnaká a nielen obsluha obrovského rušňa, ale aj ďalšie činnosti spojené s činnosťou rušňovodiča sú naozaj náročné.
- Podmienkou je mať skončenú strednú školu technického typu a dobrý zdravotný stav. Tak napríklad dokonalý sluch a zrak je dôležitou podmienkou, ktorú okrem ďalších musí rušňovodič spĺňať. Po priznaní zdravotnej spôsobilosti čaká každého potenciálneho rušňovodiča absolvovanie ročného odborného kurzu, ktorého úspešné ukončenie už otvára dvere do rušňa. Intenzívny teoretický kurz prebieha každý pracovný deň po osem hodín. Nasleduje praktická časť priamo na rušni pod dohľadom skúsených rušňovodičov a finišuje sa záverečnou skúškou spôsobilosti. Ak ju niekto neurobí na prvýkrát má možnosť opravy, ale posledný - tretí pokus si už však hradí sám.
- Áno, máme aj takých. V prvom rade je problémom zdravotná prehliadka, ktorou neprejde množstvo uchádzačov. Pre mnohých sú stopkou stať sa rušňovodičom psychotesty a tretím, najmenej častým dôvodom je zlyhanie pri odbornej skúške. Trojica týchto požiadaviek vyradí až 30 percent našich uchádzačov.
- Mnohí mladí majú stále na ušiach slúchadlá a hudbu počúvajú na vysoké decibely, čím sa poškodzuje sluch. To je jeden z príkladov.
- Zatvoria vás do zvukotesnej komory, kde dostanete do rúk tlačidlá a púšťajú vám do slúchadiel zvuky, najskôr veľmi tiché, postupne sa zosilňujú. Do rúk dostanete tlačidlá a podľa toho, do ktorého ucha vám zvuk púšťajú, musíte tlačidlo stláčať. Dôležité je stlačiť ho hneď ako zvuk začujete, lebo práve prvé reakcie jeho počutia ovplyvňujú vyhodnotenie testu. Zatlačenie tlačidla ihneď pri prvom začutí zvuku znamená výborný sluch.
- Oči. V zmysle zákona je povolená určitá anomália, ale rušňovodič nesmie mať problém s videním na diaľku.
- Na železničnej infraštruktúre sú zvukové a svetelné návestidlá, ktorých nerešpektovanie alebo prehliadnutie môže viesť až k vážnym nehodám. A okrem toho, rušňovodič dostáva povely aj cez vysielačku, ktoré musí zachytiť, správne zareagovať, aby sa nestalo nejaké nešťastie.
- Pozostáva z niekoľkých častí a trvá celý deň. Najprv dostanete písomný inteligenčný test, potom sa testuje reakčná schopnosť a nakoniec psychológ prechádza s každým uchádzačom individuálne výsledky jednotlivých testov. Sú tam aj otázky, ktoré o vás veľa prezradia bez priamej odpovede. Tak napríklad otázkou, či máte rád zoskok padákom sa zisťuje, či ste ochotný riskovať. Testami sa odhalia mnohé vlastností, napríklad aj to, či nie ste agresívny a podobne. Ale to, že niekto na prvý krát neprejde psychotestom, neznamená, že už nemá šancu robiť rušňovodiča. Ak ide o mladého človeka, môže o zopár mesiacov dostať novú šancu. Psychológ často vidí, že ešte potrebuje čas, aby takpovediac dozrel.
- Určite si to nemyslím. Až keď sa preveziete v rušni tak pochopíte, čo všetko má rušňovodič na starosti a na čo všetko sa musí sústrediť. Musí vedieť, čo má pred sebou, za sebou, aký ťažký náklad vezie, ako ísť výbehom, ako so záťažou smerom hore a potom zase dole. Musí vedieť predvídať, či sa ľudia blížiaci k priecestiu nechystajú riskovať a náhodou neprejdú... Nemyslím si, že by sme tú latku požiadaviek mali znížiť.
- Iste je to jedna z príčin, najmä, keď nás preplatia súkromní dopravcovia a o zahraničných ani nehovoriac. Súkromníci čakajú na to, že my vyškolíme rušňovodiča a oni ho preplatia. Zmluvne nových rušňovodičov síce zaviažeme na päť rokov s tým, že keby odišli musia vrátiť investovanú čiastku do vzdelania. Ale ak súkromník potrebuje súrne rušňovodiča, tak mu tu čiastku vyplatí a má „hotového“ rušňovodiča. Naše nováčikovské platy nie sú zaujímavé, aj keď príplatky za soboty, nedele, nočné zmeny a nadčasy nakoniec znamenajú zaujímavú sumu, ale to nie je riešenie. Faktom je, že platy rušňovodičov je potrebné zastabilizovať, lebo bez rušňovodiča sa vlak nepohne.
Bez rušňovodiča sa vlak nepohne O náročnom, a tak trochu vlastnom svete rušňovodiča by vedel po dlhoročných skúsenostiach z riadenia osobných a nákladných vlakov veľa hovoriť aj súčasný riaditeľ sekcie riadenia prevádzky a trakcie Mgr. František Svetkovský. V rozhovore nám odpovedal aj na otázky týkajúce sa nedostatku rušňovodičov. Bohaté skúsenosti z rušňovodičského povolania sú mu v súčasnosti nápomocné nielen pri riadení, ale aj pri získavaní nových rušňovodičov do Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s.
čítať viac
